Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web
 

KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV BRADLO RICHNAVA

Rok 2014

31. 12. 2014 Silvestrovský výstup na Roháčku


   

Viac foto

30. 12. 2014 Výstup na Matku Božiu


    

Viac foto

27. 12. 2014 Vianočný pochod na Plejsy


   

Odchod vlakom z Richnavy 8.03 do Krompách, odtiaľ autubusom o 8.30 do Sloviniek.  Trasa: červená značka - Slovinky - Slovinky Rošty (560 m) - Sedlo pod Krompašským vrchom (900 m) - Plejsy priehyba (875 m). Tam už klasická opekačka, nasledovalo posedenie na chate Hutník. Od chaty časť trasy po modrej značke a potom klasika smer Petrova hora a ukončenie trasy cez rómsku osadu. Snehu len sem-tam symbolicky. Nálada ako vždy výborná. Počet účastníkov okolo 17 (niektorí odchádzali, niektorí prichádzali).

Viac foto

26. 12. 2014 Štefanský výstup na Sľubicu


   

Viac foto

11. 10. 2014 Brigáda v sedle Predky


   

V jednu krásnu októbrovú sobotu richnavskí turisti prispeli svojou prácou k výstavbe turistického prístrešku, ktorí bude stáť v sedle Predky pod vrcholom Sľubica. Turisti si tu budú môcť oddýchnuť v priaznivom i nepriaznivom počasí, posedieť si i poopekať. S myšlienkou prišli Vojkovčania na čele so starostom Rastislavom Kolejom. Starosta bol s našou prácou veľmi spokojný. Našou úlohou bolo vyrovnať terén v mieste budúceho prístrešku.

Viac foto

15. 09. 2014 Výstup na Kráľovu hoľu


   

Turistická jeseň podľa plánovacieho kalendára richnavských turistov na rok 2014 patrí poznávaciemu autobusovému zájazdu spojeného s pešou turistikou. Tento rok to bol mnohými legendami opradený vrchol Kráľovej hole so zvláštnym prívlastkom  – strecha Slovenská. Cestá je naplánovaná na 15.09.2014 s odchodom 6.45 hod. od bývalej reštaurácie „Bašta“. Po príchode autobusu 40 dobre naladených turistov nasadá a podľa časového harmonogramu vyráža smer:  Richnava – Sp. Nová Ves – Sp. Štvrtok – Vernár – Telgárt – Červená Skala – Šumiac. V autobuse vládne dobrá atmosféra, deti sa chvália čo im maminy nabalili do „rubcáčikov“, no a u starších sem tam štrngne aj nejaký raňajkový pohárik. Cestou sa zastavujeme pri pramení Hrona a v obci Červená Skala zachádzame na železničnú stanicu, kde pristupujú k nám dvaja naši turisti, takže sme v plnom počte 42 účastníkov.  

 Šumiac – dedinka učupená pod úpätím majestátnej Kráľovej hole do ktorej prichádzame o 9.15 hod., nášmu oku neujde pútač s pozvaním do múzea zvoncov a spiežovcov. Časť turistov sa rozhodla pre návštevu spomínaného múzea a časť sa pomaly vybrala turistickým chodníkom k holi. V múzeu veru že bolo čo vidieť? Domáci pán (bača) nám toho poukazoval, je to jeho celoživotná zbierka obsahujúca okolo 2000 zvoncov a spiežovcov. Sú tam aj zvonkohry, ktoré si zapožičiavajú známe ľudové súbory pri rôznych vystúpeniach,  práce s kukuričného šúpolia vystihujúce ťažkú prácu v každom ročnom období. Čas je už pokročilý a my sa dávame na cestu po modrej značke za prvou skupinou, tú s časti dobiehame pri  krížovej ceste, jedinej na Horehroní v blízkosti turistického chodníka. Počasie polooblačno sem tam vykukne aj slniečko s časti aj dobrou viditeľnosťou na pred nami týčiaci sa vysielač. Vrchol zdolávame o 12.30 hod., počasie sa výrazne zhoršilo ba dokonca začalo aj pršať. Nastal čas obeda, každý si hľadá svoj kútik aby niečo zajedol, doplnil tekutiny a tak hromadne sa presúvame k najvyššiemu bodu 1948 m n.m. Kráľovej hole, kde aj napriek slabému dažďu a zime zborovo spievame pieseň „Na Kráľovej holi....“. Ešte nejaké foto a poď – ho dole! Cestu volíme po červenej značke smer Telgárt, no a tú zažívame hotovú džungľu. Od trafo-stanice schádzame chodníkom vedeným potokom popri nefunkčnému 22 kV vedeniu cez polom a rozbahnený terén. Ako skupina už nefungujeme, nakoľko každý išiel kade ľahšie, až sa schádzame na lúke pri Telgárte. V miestnom pohostinstve stretávame aj tých ktorí pre ťažkosť terénu, alebo so zdravotných problémov trasu neabsolvovali. Napriek tomu poďakovanie patrí aj im, že si našli a vyplnili čas, čakaním na nás a že nás morálne podporili. Po dobrom oddychu, káve čajíku, pivečku (po pravde bol aj umík) nasadáme do pripraveného autobusu a smer Richnava. Cesta ubieha rýchlo, v autobuse sa ozýva spev Slovenských ľudových piesní a o 21.00 hod. zastavujeme zdraví a šťastní na „Rázcestí“ v Richnave. Tu ešte ráz zaspievame pieseň na „Kráľovej holi...“ a s pocitom krásne prežitého dňa sa rozchádzame.

Záverom čo dodať: Kráľova hoľa je najvyšší vrch Kráľovohoľských Tatier, východnej časti Nízkych Tatier. Kráľova hoľa je opradená povesťami, ospevovaná básnikmi. Patrí k najnavštevovanejším vrchom Nízkych Tatier. Kráľova hoľa poskytuje jedinečný výhľad na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov ale aj Horehronie. Pod Kráľovou hoľou pramenia rieky Čierny Váh, Hnilec, Hornád a Hron. Na vrchole je od roku 1960 televízny a rozhlasový vysielač.

S poľutovaním musíme povedať aj to, že na vrchole neexistuje žiadne občerstvenie, soc. zariadenie, budova ošarpaná, veľkokapacitný kontajner preplnený, miestnosť slúžiaca k schovaniu sa pred nepriaznivom počasím malá, špinavá. Jednoducho je to zlá vizitka pre domáceho a nehovoriac pre zahraničného turistu.

Spracoval: Mgr. Jozef Horváth

Viac foto

29. - 31. 08. 2014 Výlet v južných Čechách


    

Členovia KST Richnava v zložení Jozef Šuster (České Budějovice), Ľubomír Ondáš a Mgr. Jozef Horváth sa v dňoch 28.8 - 31.8.2014 po dohode s naším rodákom Jozefom Š. (ďakujeme) sa opäť zúčastnili  poznávacieho výletu spojeného s výstavou v oblasti Južných Čiech. Odchod z Košíc bol 28.8.2014 s prestupom v Prahe a príchodom do Českých Budějovíc. Tam nás privítal náš rodák Jožo Š. s kamarátom (chodí na Sľubicu) a pripravenými bicyklami. Počasie upršané so zatiahnutou oblohou a prognózou pršania na ďalšie dni. Ubytovanie sme mali zabezpečené na byte Jozefa Š., takže o nocľah a sprievodcu bolo postarané. Preprava a presun počas týchto dní bola zabezpečená jeho bicyklami (možný výber z 20-tich), takže nejaké stresové stávanie k vlaku-autobusu nehrozilo.

29.8.2014 piatok, návšteva vystaví „Země Živitelka 2014“  ráno po raňajkách, s tým že Jožo Š. musel isť k lekárovi, tak Ľubo a Jožo H. si urobili obhliadku okolia jeho bydliska a návštevu nákupného centrá. Po návrate všetci traja sa vybrali pešo (cca. 30min) na plánovanú výstavu. Zaplatením vstupného sme na výstavisku strávili celé odpoludnie aj to bolo málo na celú obhliadku. Výstava bola spojená od poľnohospodárskej techniky (mini až po obor-traktory, zberacie a baliace vozy, obracačky sená, nakladače, ryhovače, kombajny, atď.), cez rastlinnú výrobu (predvádzanie a ukážky rôznych kultúr plodín a výrobkov z nich s ochutnaním), až po živočíšnu výrobu (kone, dojnice, plemenné býky, ovce, kozy, zajace, sliepky atď.). Časť výstavy bola venovaná aj  pre „dom a záhradu“ a to, kolektorové systémy, splynovacie kotle, zatepľovacie systémy,  elektro-furík, drobné náradie atď.  To všetko sa miešalo s vôňou pečeného mäsa, živánskej  a klobás za sprievodu všade hrajúcej ľudovej muziky. Večer návšteva súkromného pivovaru s ochutnávkou a posedením pri kántri muzike.

30.8.2014 sobota, cyklo-túra Kvilda - Pramene Vltavy – Bučina, št. hranica s Nameckom -Knižecí Pláne - Strážny jed. prechod za soc. - České Žleby - Dobrá (zbierka soc. uniforiem) – zastávka ČD Pěkná nástup na vlak. Po rannej hygiene sadáme na bicykle a smer nástupište ČSAD, kde nám po zakúpení lístka a naložení bicyklov na prives odchádza autobus smer Kvilda cca. 85km. Počasie pod mrakom, ale neprší, dnes nás čaká 8hod. cyklo-túra. Na „Kvilde“, vystupujeme pri bývalých kasárňach v ktorých slúžil Jožo Š., vymenoval aj viacerých  našich  rodákov slúžiacich tu v pohraničí. Robíme krátke zdokumentovanie niekedy neprístupnej oblasti pre civila, obhliadka novogotického kostola sv. Štěpána ktorý je obložený šindľom, nákup suvenírov a dobré nám padne teplá desiatová polievka po ktorej nastupujeme na bicykle smer spiatočná cesta. Väčšia časť našej cyklo-túry sa tiahne v pohraničnom pásme, cesta mierne stúpa a my sa dostávame k prvej zástavke „Pramene Vltavy“. Je to symbolické miesto, kde voda do studničky je vedená dreveným potrubím. Skutočných prameňov je viac a nachádzajú sa vysoko v neprístupnom mieste Černé hory (1315m.n.m.). Smer „Bučina“ zaniknutá obec, v minulosti najvyššie položená obec v Čechách (bývala signálna stena),  ďalej pokračujeme na št. hranicu s Nemeckom na druhej strane krátky oddych s pokračovaním na „Knižecí Pláne“, po druhej svetovej vojne boli tunajší Nemci vysídlený a v roku 1950 obec zanikla. Kostol a cintorín vydržali do konca 60-tich rokov, kedy ho nechala odstreliť Československá ľudová armáda. V roku 1992 boli zvyšky náhrobných kameňov obnovené byvolími miestnymi nemeckými obyvateľmi. Po obhliadke pokračujeme ďalej na „České Žleby“, po vojne obec vysťahovaná nakoľko sa nachádzala v pohraničnom pásme. Život sa vrátil až po roku 1990, tu sa v miestnej krčmičke (hospode) zoznamujeme aj s knihou „Kráľ Šumavy“. Naša cestá pokračuje smerom na osadu „Dobrá“, pôvodne drevárska osada založená v roku 1816. V osade sa nachádza široko ďaleko známa hospodá „U Němečka“, v ktorej si dávame obedňajšiu pauzu. Je tu zároveň krásna zbierka uniforiem a vojenského materiálu. Píšeme poďakovanie a pozdrav do „Pamätnej knihy“ s podpisom a po dobrom obede pokračujeme na zástavku ČD „Pěkná“. Tu nás Jožo Š. presviedča že máme ešte 20min. k vlaku, aby sme nečakali tak o 10km ďalej je stanica ČD Nová Pec. Ľubo a Jožo H. rezignujú a hovoria! My máme reží, my už ďalej nejdeme veď dnes už v  nohách máme cca. 50km. Takže nakoniec všetci traja nastupujeme na vlak smer České Budějovice. „Celá trasa sa dala časovo urobiť aj skôr, nebiť 6-tich hospod po trase“.

31.8.2014 nedeľa, počasie upršané, ráno robíme nákup na cestu späť a chceme isť na zámok „Hluboká“. Cestou k zámku sa zastavujeme pri vodáckom kanály České Vrbné, kde reprezentanti Nemecká majú preteky. Obdivujeme vodákov ich šikovnosť medzi bránkami, my od zimí ideme zmrznúť a oni v plavkách pobehujú v cieľovom tábore. Na bicykloch prichádzame až k zámku, kde premočený si dávame menšiu pauzu po ktorej sa presúvame do miestnej reštaurácie. Tu si doprajeme „kráľovský obed“ so zistením, že do polievky nám kvapka zo stropu nieže pršalo, ale priam lialo. Po obede a pri dobrom pivečku vyhodnocujeme náš poznávací výlet, ďakujeme nášmu rodákovi Jožovi Š. (on to má rád), za čas, ubytovanie a jeho priazeň-ustretovosť voči nám. Boli to krásne prežité dni s úplným „resetom“ na povinnosti, na to čo sme mohli urobiť  a neurobili sme.

       Páni kolegovia turisti, nedalo nám aby sme sa so svojimi zážitkami nepodelili aj s Vami. Určite ak by to bolo cenovo dostupné (cesta), priali by sme si aby takýchto akcií sa zúčastnilo čo najviac ľudí. Jožo Š. má bicykloch dosť, je to dobrý rodák a k Richnave sa vždy hrdo hlási.

Spracoval:  Mgr. Jozef Horváth

Viac foto

29. 08. 2014 Výlet na Téryho chatu


   

Viac foto

30. 06. - 06. 07. 2014 61. celoslovenský zraz KST a 45. stretnutie TOM Trebišov


   

Opäť sa rok s rokom stretol a richnavský turisti sa vybrali na 61. Celoslovenský zraz turistov konaný v Trebišove. Odchod vlakom z Richnavy a príchod do Trebišova bol naplánovaný na štvrtok 03.07.2014 v poobedňajších hodinách. Ubytovanie a stravovanie (raňajky, večere) bolo zabezpečené na internáte v SOŠ – Trebišov (cca. od žst. 15 min.) za čo ďakujeme nášmu organizátorovi Milanovi R. s manželkou, hoci v deň odchodu všetky písomnosti - materiály ostali doma.

04.07.2014 (piatok) – po budíčku a rannej rozcvičke, osobná hygiena s nástupom na raňajky. Všetko sa dalo absolvovať v prezuvkách nakoľko to bol jeden ubytovací komplex. V ten deň bolo krásne počasie a my sme mali naplánovanú túru  P 2  Trebišov – Michaľany - ATC Mária - Rozhľadňa- Veľká Tŕňa - Malá Tŕňa, Tokajský vinný dom - Borša - Slovenské Nové Mesto - Klin nad Bodrogom najnižšie položené miesto Slovenska - 94,3 m nad morom, kde rieka Bodrog opúšťa územie Slovenska a vteká do Maďarska. Na tomto mieste sa nachádza príležitostná pláž a pätník s týmto údajom. Celý Bodrog prechádza vinárskymi oblasťami od Slovenska až po maďarský Tokaj (tzv. Tokajská vínna cesta), kde predávajú víno a organizujú ochutnávky vín na každom kroku. Cestou späť sa zastavujeme pri kaštieli v Borši - Rákócziho kolíske. František II. Rákóczi – sedmohradský veľmož a vodca posledného protihabsburgského stavovského povstania v rokoch 1703 až 1711, sa narodil v boršianskom kaštieli, ktorý predstavuje ojedinelý komplex renesančného šľachtického sídla. Je vidieť že zub času sa podpísal aj pod jeho históriu a určite mu nepomohlo ani pôsobenie armády a skladu v jeho priestoroch. Časť kaštieľa je sprístupnená aj verejnosti, čoho využívame aj my a s humorne naladeným sprievodcom absolvujeme jeho prehliadku.  V poobedňajších hodinách sa vraciame späť do Trebišova. Večer sa zúčastňujeme kultúrneho programu v parku a zároveň navštevujeme Mauzóleum Grófa Júliusa Andrássyho, kde s hrdosťou zisťujeme, že na reštauračných prácach sa podieľal i náš rodák Martin Čarnoký.

05.07.2014 (sobota) – po budíčku a absolvovaní povinných procedúr máme dnes naplánovanú kratšiu ale ťažšiu túru P 6 Trebišov- Remetské Hámre – Potašňa  Morské Oko- Sninský kameň a späť- Trebišov. Časť túry (cca. 40km) absolvujeme pripraveným autobusom (trocha zlyhala organizácia), nakoľko poniektorý si uvedený odvoz museli odstáť tam i späť. Počasie nám znova prialo a pri vystúpení z autobusu pod Morským Okom, ktoré  je výnimočné svojim pôvodom, polohou, fyzikálno-chemickým a biologickým režimom. Leží pod Sninským kameňom v katastri obce Remetské Hámre, v nadmorskej výške 619 m a dosahuje hĺbku až 25,1 m, sme sa turistickým krokom vybrali na Sninský kameň.  Sninský kameň je najvýraznejšou dominantou okolia Sniny. Je chránený ako prírodná pamiatka vyhlásená v roku 1982 na výmere 5,52 ha. Mohutne sa vypína juhovýchodne od obce Zemplínske Hámre nad jazerom Morské oko. Skalnaté bralá sú prístupné turistom pomocou železných schodov a poskytujú nádherný panoramatický výhľad na okolie Sniny. Na Veľkom Sninskom kameni stojí aj jednoduchý kríž. Po návrate k Morskému Oku nám dobré padne krátky odpočinok s dobrou kávou a pivečkom. Cestou sa náš autobus zastavuje na Zemplínskej Šírave v časti Kamenec, kde absolvujeme okružnú cestu loďou. Vo večerných hodinách sa zúčastňujeme diskotéky s vyhodnotením, kde naša výprava bola vyhodnotená ako najpočetnejšia a odmenená diplomom za účasť.   

06.07.2014 (nedeľa) – po rannej činnosti sa časť richnavských turistov zúčastnila nedeľnej bohoslužby v rímskokatolíckom kostole v Trebišove. Po návrate nastáva čas balenia, vyprázdnenia tekutých zásob a príprava na opustenie ubikácií. K odchodu na vlak  nám ostáva ešte nejaká ta hodina tak hromadne sa ide na miestne kúpalisko spojené s obedom.

Záverom sa za richnavských účastníkov turistického zrazu môžeme len poďakovať organizátorom za krásne pripravenú akciu, bohatý bulletinový materiál na internete, sprievodcom za ich bohatý výklad na jednotlivých túrach. Veľká škoda že štafetu na rok 2015 nemal kto prebrať.

Spracoval: Mgr. Jozef Horváth

Foto P. Cenký         Foto Jaro Kello

15. 06. 2014 Výlet v Slovenskom raji


   

Viac foto

31. 05. 2014 51. stretnutie čitateľov časopisu Krásy Slovenska

Smrekovica


   

Viac foto

25. 05. 2014 100 jarných kilometrov


     

Trasa: Richnava – kostolík sv. Márie Magdalény – Dubie – Kaľava – Vojkovce – Slatvina - Vojkovce - Svibík  – Gavart - Richnava. Počet účastníkov: 18 (najmladší Janík Kuchár). Deti boli odmenení sladkou odmenou a odznakom.

Viac foto

07. - 11. 05. 2014 Poznávací zájazd západné Čechy - Železná Ruda


    

Členovia KST Richnava v zložení Jaroslav Kello, JuDr. Mária Kellová, Mgr. Jozef Horváth, Marta Horváthová, Ľubomír Ondáš, Ján Kuchár a Jozef Šuster sa v dňoch 7.5.-11.5.2014 opäť zúčastnili v spolupráci s Odborovým zväzom železničiarov (ďakujeme) turisticko - poznávacieho zájazdu v oblasti západných Čiech, časť Železná Ruda. Odchod z Košíc bol 6.5.2014 o 21:01 hod. s prestupom v Prahe a zmeškaným príchodom (výluky) do Železnej Rudy  7.5.2014 o 11:00 hod. Tam nás privítalo upršané počasie so zatiahnutou oblohou a prognózou pršania na ďalšie dní. Ubytovanie sme mali od žst. cca. 15 min. po ceste a 5 min. po koľajniciach (jasné že sme volili druhý variant).  Poobedňajší program sme vyplnili prehliadkou mestečka Železná Ruda, múzea Šumavy s čakaním na Joža Š., ktorý pricestoval za nami s Českých Budějovíc. Tak spolu s ním a  jeho výkladom (narukoval do Železnej Rudy) sme sa vybrali pozdĺž v minulosti najlepšie stráženej hranici do mestečka na Nemeckej strane. Cestou sa stretávame ešte s pozostatkami železnej opony na ktoré upozorňujú pútače – protitankové zatarasí, ostnatý plot, signálne stanovišťa, opustené budovy bývalých kasárni a spustu prázdnych domov. V menšom nákupnom stredisku si doplňujeme zásoby (za Eura) a tým že bol už pokročilý čas, presúvame sa na žst. Železná Ruda - Alžbetin dúfajúc že chytíme nejaký vlak. Stredom železničnej stanice prechádza hranica medzi Českom a Nemeckom. V minulosti Československá strana bola uzatvorená a koľajisko vytrhané, až po roku 1989 sa ihneď začalo s rekonštrukciou žel. trate, ktorá v roku 1991 bola slávnostné sprevádzkovaná a obnovená. Vlakom sa presúvame na ubytovňu nakoľko ráno nás čaká náročnejšia túra – Veľký Javor z Nemeckej strany.    

        Štvrtok: 8.5.2014 Veľký Javor - Jaro K., Marika K., Jožo H., Marta H., Ľubo O., Ján K., Jozef Š. ráno cestujeme vlakom do žst. Železná Ruda – Alžbetin. Obloha zatiahnutá, počasie nevyzerá najlepšie pomaly poprcháva, my prechádzame okolo rušňového depa ktoré slúži ako múzeum ale žiaľ je zatvorené. Cestou sa zastavujeme v krásnom kostole a malej kaplnke. Po prekročení štátnej hranice nastupujeme na turistický chodník smer Groser Arber – Veľký Javor. Problém nám robí orientácia a systém ako sú značené chodníky na ich strane, až nakoniec nás z toho vyvedie okoloidúci motorista. Po cca. 2 hod. cesty dorazíme k prevádzkovanej chate a horskému jazeru. Nastal čas malého občerstvenia, počasie polojasno sem tam vykukne aj slniečko. Dobre upravenou lesnou cestou stúpame k nášmu cieľu. Časom cesta sa mení na chodník a čím ideme vyššie tým chodník je strmší, kamenistý a aby sme to nemalý ľahké tečie tam ešte voda..  Po stranách chodníka je ťažko prístupný terén zväčšia je to močiar - bažina no proste je to Šumava. Viditeľnosť je slabá stúpame do výšky 1 400m hmla a slabý dážď, v diaľke vidíme obrysy veľkej chaty a koncovú stanicu vlekov. Konečne dorazíme k chate, Jozef Š zisťuje aká je situácia vo vnútri chaty, nakoľko vonku sme nemali chuť sedieť. Máme šťastie je tam aj český hovoriaci čašník, ktorý má pochopenie pre nás a dovolí nám vo vnútri sa najesť. Objednávame si teple nápoje čaj, káva, teplá čokoláda no a chlapi samozrejme chmeľový nápoj - pivečko. Od vrcholu nás delí cca. 60 výškových metrov, ale kvôli zhoršujúcemu počasiu to vzdávame čo Jaro K. a Jožo H. neskôr trocha ľutujú, lebo práve tam sú vybudované dve kopulovité veže na ktorých bol v minulosti umiestnený radarový systém protivzdušnej obrany Nemecká (vid. foto).  Po dobrom oddychu schádzame výstupovou cestou dole, ktorá je už dosť nebezpečná nakoľko skaly sú mokré, pokryte machom a šmykľavé.  V žst. Železná Ruda – Alžbetin, stíhame vlak do Železnej Rudy, kde po dobrej sprche a prezlečení odchádzame na večeru. Tu vyhodnocujeme dnešný deň a robíme plán na nasledujúci deň.  Po objednaní jedlá či už sviečkovej, segedínskeho guľášu, bravčovej krkovičky kapusty  a knedlí 9ks sme milo prekvapený, čašník doniesol obrovské porcie jedla za 80 Kč / 1 porcia (cca. 3€). 

        Piatok: 9.5.2014 Domažlice - celá partia okrem Jozefa Š. (vracia sa do Českých Budějovíc)  sa  vydávame vlakom do žst. Domažlice s prestupom v Janoviciach nad Úhlavou.  Cesta vlakom ubieha rýchlo, okolitá príroda žiari farbami. Polia obhospodárené, posiate, posadené, na pastvinách pasúce sa zvieratá a s času na čas vidieť aj lesnú zver. Zo žel. stanice Domažlice sa pešo presúvame do mesta na námestie ktoré je celé vyložené prírodným kameňom. Na východnej strane sa nachádza jedná zachovalá kamenná brána z troch. V strede mesta sa týči veža ktorej výška je 56m má 194 schodov a je vyosená o 59cm. Jaro K. a Jožo H. po zakúpení lístka vyšliapali na jej vrchol, odkiaľ bol nádherný výhľad na celú panorámu mesta a kraja. Po prehliadke mesta a kasárni ktoré slúžili v minulosti pre ochranu ostrej hranice nám padol dobrý obed a posedenie pri káve a zmrzline. Tento deň bol troška oddychový, plán bol síce iný malí sme isť na Špičák, ale kvôli počasiu a dvom po sebe náročným túram sme to nechceli riskovať. U Joža H. táto nesplnená túra vždy tkvela a navrhol Jarovi K. aby sme to absolvovali v deň odchodu t.j. v sobotu. Jaro bol tomuto návrhu naklonený a začali sme tvoriť plán.  Marika K. a Marta H. sa rozhodli že uvedenej túry sa pre krátkosť času nezúčastnia a počkajú nás na ubytovni, Ľubo O. s kolegom chcú isť do Plzne a Jano K. sa rozhodne podľa počasia. Po návrate na ubytovňu Jaro K. oslovil p. prevádzkara, či by nás ráno nezviezol autom nakoľko je sobota a vlaky sú obmedzené do dedinky Špičák. Odvoz bol zabezpečený.

        Sobota: 10.5.2014 Špičák – ráno po raňajkách Jaro K., Jožo H. a Ján K. sadajú do pristaveného auta smer Špičák. Auto šoféruje správcova manželka, kde Jaro K. sa jej pýta, či by bol problém nás vyviesť do sedlá pod Špičák, nie - takže vystupujeme v sedle na mieste, kde pod nami v hĺbke cca. 130m je žel. tunel a hrebeň pred nami tvorí severo – čiernomorskú hranicu. Vody z jednej strany hrebeňa sa vlievajú do Čierneho mora a vody z druhého brehu hrebeňa sa vlievajú do Severného mora. Po cca. 6 km prichádzame k Černému jazeru, ktoré je najväčšie (18,5 ha), najhlbšie (39,5 m) a najnižšie položené (1008 m) Šumavské jazero. Za svoje meno vďačí okolitým lesom, ktorých tieň sa odráža na vodnej hladine. V roku 1965 boli v jazere objavené údajné písomnosti ríšskeho bezpečnostného úradu v Berlíne, ktoré tu zanechala ustupujúca nemecká armáda. Akcia „Neptún“ však bola fingovaná a jednalo sa o provokáciu a nepodarenú frašku inscenovanú ŠTB. Vylovené boli predtým potopené debny prázdneho papiera, lebo archívne materiáli zo zdroja KGB sa na ceste z Moskvy oneskorili. Odtiaľto prudkým stúpaním vystupujeme k televíznemu vysielaču, kde po krátkom oddychu pohodlným turistickým krokom (všímajúc si na stromoch fotopasce) a prechádzajúc okolo rozostavanej budúcej vyhliadkovej veže, pokračujeme k nášmu cieľu a t.j. Špičák (1202 m.). Počasie nám praje, viditeľnosť je dobrá, takže „študujeme“ okolitú prírodu a dávame si obedňajšiu siestu. Cestou dole si všímame krásne upravené, spevnené a vysypané turistické chodníky na ktorých stretávame turistických kolegov a ba aj mamičky s kočíkmi. Dostávame sa k druhému jazeru a to je Čertovo jazero, ktorého rozloha je (10,33) ha a hĺbka je (36,50m). Turistickou značkou schádzame do Železnej Rudy, kde cestou sa pristavujeme pri pomníku českého maliara a spisovateľa Adolfa Kašpara. V Železnej Rude sa na obede stretávame s Marikou K. a Martou H., ktoré nám hovoria že sme zbalený a pripravený na odchod. Takže na ubikácií ešte jedná sprcha a presun s batožinou na žel. stanicu smer Praha. Pri prestupe v Plzni sa stretávame s Ľubom O. a jeho kolegom, ktorý nám hovoria o zaujímavostiach pivovarského múzea. V Prahe trojhodinová prehliadka mestá (Prašná brána, Staromestské námestie, Karlov most, pod hrad a späť) a večerným rýchlikom presun do našej rodnej dedinky Richnava príchod ráno 11.05.2014, 7:45 hod. 

Text spracoval: Mgr. Jozef Horváth                                              Viac foto

23. 02. 2014 Výročná členská schôdza


    

Viac foto

15. 02. 2014 Výstup na Kojšovskú hoľu


    

Piati dobrodruhovia Mária Brutovská, Milan Brutovský, Ľuboš Ondáš, Gabriela Ondášová, Lucia Hudáková sa dňa 15.2.2014 vybrali po dlhom uvažovaní o počasí na Valentínsky výstup na Kojšovskú hoľu. Ráno o 7.00 hodine sme vyrazili do malebnej dedinky Kojšov, kde sa pri kultúrnom dome konal zraz. Po oficiálnej časti sme približne o 8.30 vyrazili. Počasie nám prialo, bolo krásne a jasno. Keďže bola na poľnej ceste, po ktorej sme kráčali slabá námraza vyhli sme sa blatu a tým aj špinavým nohaviciam. Keď sme sa už pomaly dostávali na severnú stranu cítili sme teplotné rozdiely v ochladení a obrovským prekvapením bola samotná Kojšovská hoľa zasypaná snehom. Les a vysokánske jedličky v ňom nám pripomínali ruskú rozprávku Mrázik. Medzi stromami sa nám skytol nádherný pohľad na Tatry a na celú oblasť pod hoľou. Ujo Milan Brutovský nám vyrobil symbolického snehuliačika, ktorého môžete vidieť na prvých dvoch fotkách. Postupne sa dvíhajúci vietor nám pekne rozčervenel líčka a poháňal vpred. V polovici cesty sme sa zastavili pri novo zrekonštruovanom kríži, ktorý bol zrekonštruovaný na výročie cyrila a metoda.  Jeden úsek sme kráčali popri zamrznutých čučoriedkových kríčkoch, cez ktoré bol vychodený chodníček.  Keď sme vystúpili až k vrcholnému bodu Kojšovskej holi čakalo nás ohromné prekvapenie v podobe silného vetra. Na vrchole bol nafúkaný a namrznutý  sneh v jednom smere, ako môžete vidieť na fotkách. Pri takejto námraze nebolo možné zapísať sa do knihy návštevníkov. Cesta z holi bola príjemnejšia, vietor utíchol a všetci sa už tešili na príjemne teplú kávu, pretože po príchode do chaty Erika sme si všetci dali kávu, a niektorí aj dve (Teta Gabika a Teta Majka). Popri turistike sme sa zoznámili s ďalšími turistami z Kojšova vďaka tete Majke a ujovi Milanovi.  Po príchode do kultúrneho domu nás čakali účastnícke listy, na ktorých premenovali tetu Gabiku a uja Ľuba namiesto Ondášových na Ondrušových. Kojšovčania boli však veľmi ústretový a vystavili im nové účastnícke listy s ich „pravými menami“.  Okrem účastníckych listov bolo pripravené aj príjemné posedenie pri čaji a makových, kokosových a čokoládových kysnutých koláčov. Jeden milý pán nám chuť čaju vylepšil rumom.  Po tom ako sme sa rozlúčili sme sa vybrali domov. Po ceste domov sme sa ešte stavili na benzínke v Jaklovciach pri kamarátke tety Majky a uja Milana, kde sme si dali znova kávu. No a nakoniec nás už doma čakala teplá sprcha a posteľ. 

Text: Lucia Hudáková

Viac foto

30. 01. - 02. 02. 2014 48. Zimný zraz KST a stretnutie TOM Bardejov - Bardejovské Kúpele


     

Viac foto

04. 01. 2014 Novoročný výstup na Volovec


    

Viac foto

TOPlist